Seriál článkov o skúsenostiach. Od nápadu po realizáciu.
V júni 2018 bol odštartovaný projekt “Kryptomeny pre laikov”, s cieľom sprístupniť kryptomeny bežným ľuďom tým najjednoduchším spôsobom.
Stačí k tomu DiGiPAY plastová kartička, regulérna peňaženka Bitcoin /paper wallet/ s obsahom príslušného množstva kryptomeny.
V kontexte sloganu “Kryptomeny pre laikov” sa v sérii článkov pokúsime laikom jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom objasniť problematiku ťažby kryptomien na základe vlastných skúseností.
K zabezpečeniu fungovania projektu DiGiPAY bolo nevyhnutne potrebné nájsť legálny a účtovne zdokumentovateľný spôsob nadobúdania kryptomeny právnickou osobou.
Logickým i ekonomickým riešením tohoto problému sa javila registrácia firmy na niektorej z kryptomenových búrz v krajinách EÚ.
Cesta na burzu
Prvé kroky smerujúce k tomuto cieľu boli urobené koncom januára 2018.
Po osobnej skúsenosti s registráciou fyzickej osoby na niekoľkých svetových kryptoburzách to mal byť jednoduchý proces.
O pár dní sme požiadali Národnú banku Slovenska o stanovisko k regulácii činností nákup a predaj kryptomien pre klientov.
NBS vydala stanovisko, podľa ktorého tieto činnosti nepodliehajú regulácii zo strany NBS, ani zo strany Európskej centrálnej banky.
Registrácia právnickej osoby na burzách v EÚ sa však ukazovala ako problém. Spústa dokumentov, podrobný popis projektu, koneční užívatelia výhod a na konci vždy otázka, či máme licenciu NBS.
Argumentácia, nemáme a podľa stanoviska NBS ju ani nepotrebujeme, nepomohla. Ani vysvetľovanie, že preverovať pôvod peňazí klienta, ktorý si kúpi DiGiPAY kartičku s 0,001 Bitcoin je nezmysel.
Problém vyriešený?
S odstupom času sa problém vyriešiť podarilo vďaka burze Singularity-X so sídlom v Litve. Posielanie firemných peňazí na kryptomenovú burzu však bankári neradi vidia.
Človek nikdy nevie, dokedy bude bankový účet fungovať. Aj burzy majú s bankovými účtami a bankami problémy.
Mining ako prejav nezávislosti
Východiskom z núdze a cestou k úplnej nezávislosti na bankách a burzách sa ukázal mining.
Vyťažené mince sa dajú posielať rovno do peňaženiek klientov. Peniaze za predaj od klientov sa môžu použiť na úhradu nákladov za elektrinu a splátku istiny zariadení na ťažbu.
Nie je potrebné posielať opakovane peniaze na burzu k nákupu ďalšej kryptomeny.
Čo sa ťažiť dá a čo nie
Denne sťahujeme online dáta o obchodovaní s 1 900 kryptomenami. Pozreli sme na tie, ktoré sa ťažiť dajú. Je ich približne 450.
Celkový denný obrat predstavuje aktuálne 58 % celého 24h $Volume. To je celkom slušné číslo.
Market Cap nás nezaujíma. Je to vymyslená pseudohodnota niečoho, čo reálne v prípade kryptomien neexistuje.
Nie je všetko zlato, čo sa ťaží
Už letmý pohľad na tabuľku naznačuje, že to až také jednoduché s výberom mince nebude.
- 90 % denného objemu v USD zabezpečujú iba 4 tituly – Bitcoin, Ethereum, Bitcoin Cash a Litecoin
- obrat nad jeden milión USD má iba 23 mincí zo 450
- takmer polovica všetkých vybraných titulov nemá na burzách sledovaných CoinMarketCap za posledných 24 hodín žiaden obrat
Likvidita je problém celého kryptotrhu. Denné súčtové miliardy dolárov sú reprezentované v drvivej väčšine vzájomnými výmenami mincí a nie skutočnými obchodmi za fiat.
Iba dvesto mincí z celkového počtu 1900 má aktuálny denný objem obchodov nad jeden milión USD.
Okruh záujmových mincí sa nám výrazne zúžil z titulu nízkej likvidity, t.j. permanentnej (ne)schopnosti zameniť mincu za inú a v konečnom dôsledku za fiat.
A to sme sa ešte nezaoberali otázkami ekonomickej efektívnosti ťažby.
